Preskočiť na obsah

Od Bratislavskej lýry po Československo má talent. Hudba v Bratislave v období 1966 – 2010

V Bratislave, hlavnom meste Slovenska, sa vždy konali vystúpenia umelcov svetového formátu. V období 1948 – 1963 sa väčšina významných vystúpení jazzových a populárnych umelcov uskutočňovala v Prahe. Po roku 1963, keď sa konalo vystúpenie Chrisa Barbera z Veľkej Británie v Bratislave, sa aj Bratislava stáva centrom jazzových a populárnych podujatí. Situácia s organizovaním jazzových, rockových a populárnych koncertov zahraničných umelcov v Bratislave v bývalom Československu sa zmenila so založením festivalov Bratislavská lýra (1966) a Bratislavské jazzové dni (1975). Bratislava sa stala rovnoprávnym emancipovaným mestom popri Prahe v organizovaní festivalov. Bratislavská lýra, ako autorská pesničková súťaž, vytrvala do roku 1992, ďalšie pokračovanie bolo neúspešné a nahradili ju karaoke Superstar (Super Idol) interpretačné súťaže od roku 2004. Bratislavské jazzové dni si zachovali kontinuitu až do súčasnosti na rozdiel od pražského Medzinárodného jazzové festivalu. Po roku 1989 sa koncertný život v Bratislave už nekoncentruje len na festivaly, ale pulzuje počas celého roka v kluboch, jedno rázových veľkých niekoľkotisícových vystúpeniach. Bratislava už nie je jediným veľkomestom Slovenska, kde sa konajú veľké koncerty zahraničných hviezd, ale deje sa tak aj v Košiciach, Žiline, Piešťanoch, Nových Zámkoch, Trenčíne a Trnave.

Čítať ďalej

Luca Cerchiari: Storia del musical. Teatro e cinema da Offenbach alla musica pop (Cesty muzikálu. Od Offenbacha k pop music). Recenzia

Publikácia Cesty muzikálu (vydaná v novembri 2017 v talianskom vydavateľstve Giunti Editore/Bompiani) je najnovšou prácou z majstrovského pera talianskeho muzikológa, hudobného kritika a docenta milánskej univerzity Luca Cerchiariho. Cerchiari patrí v Európe k najväčším expertom v oblasti jazzovej a populárnej hudby, ich diskografie a produkcie a je autorom stoviek  článkov a kníh (spomeňme napr. Jazz…

Čítať ďalej

Integrácia žiakov so zdravotným znevýhodnením do základnej umeleckej školy

Predložená štúdia sa zaoberá problematikou integrácie detí so zdravotným znevýhodnením do základnej umeleckej školy (ZUŠ). Hudobná edukácia na ZUŠ rozvíja kreativitu a nadanie intaktných jedincov, ale aj žiakov so zdravotným znevýhodnením. Prostriedkom, ako poskytnúť takýmto deťom adekvátne vzdelanie v umeleckej sfére je integrácia. Pri nej je nevyhnutnosťou vytvoriť pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) vhodné podmienky, ktoré plne rešpektujú jeho zdravotný stav, znevýhodnenia a deficity. Štúdia sa zameriava práve na charakteristické znaky a možnosti integrácie do slovenských základných umeleckých škôl.

Čítať ďalej

Spiritualita v slovenskom rape Kali, Majk Spirit, Rytmus, Suvereno

Predmetom výskumu tejto štúdie je analýza fenoménu spirituality v slovenskej rapovej hudbe. Štúdia je rozdelená na dve hlavné časti. V prvej podávame stručný úvod do problematiky spirituality a rapovej hudby v zahraničí. Ústrednou témou je problematická definícia spirituality a jej pluralitný, synkretický a ambivalentný charakter v rape. V druhej časti skúmame spirituálne alúzie v podobe tém, myšlienok či motívov s cieľom poskytnúť prvú sondu tejto problematiky v slovenskom kontexte. Súčasťou tejto časti je aj spirituálna charakterizácia tvorby jednotlivých raperov vzhľadom na pôvod a typ spirituálnych alúzií. Vzhľadom na veľký počet rapových spevákov a skupín sa diskurzívne vymedzujeme na tvorbu štyroch známych slovenských raperov: Kaliho, Rytmusa, Majka Spirita a Suveréna.

Čítať ďalej

Hry s piesňovým textom

V dnešnom svete modernej hudobnej produkcie sa piesňový text stáva osobitým fenoménom, ovplyvňujúcim najmä mladšiu generáciu. Príspevok sa zaoberá možnosťami využitia piesňových textov v pedagogickom procese na rôznych stupňoch vzdelávania ako inšpiratívneho materiálu, pomáhajúceho rozvíjať textové kompetencie. Predstavuje niektoré techniky tvorivého písania zamerané na rôzne operácie s piesňovým textom. Vychádzajúc z hľadania dištinktívnych znakov medzi piesňovým textom a poéziou, naznačuje aj niektoré dominantné znaky súčasnej slovenskej textovej piesňovej tvorby.  

Čítať ďalej

K jazykovej kultúre textov slovenskej populárnej hudby

Štúdia sa zaoberá jazykovou kultúrou slovenských piesňových textov zhruba od 50. rokov 20. storočia po súčasnosť. Konštatujeme nedostatočný záujem lingvistiky o túto oblasť, ako aj metodologický problém uchopenia axiologickej stránky textov, ktorý predstavujú dva prístupy k jazyku, systémový a pragmatický, s rozdielnym prístupom k jazykovej norme. Na príkladoch konkrétnych textov uvádzame posun od sentimentálneho charakteru textov 50. rokov po chápanie textu ako výpovede od konca 60. rokov, keď sa vyššia jazyková a umelecká úroveň piesňových textov spájala s väčšou angažovanosťou básnikov v tejto oblasti. Zlomový rok 1989 priniesol jednak diverzifikáciu náhľadov na spisovný jazyk a jeho používanie v podobe rapídneho rozvoja sociolingvistiky a zároveň liberalizáciu jazyka v piesňových textoch s väčším zastúpením subštandardných prvkov, čo sa prejavilo v celkovom poklese jeho úrovne.

Čítať ďalej

Americká a svetová jazzová scéna po roku 2000

Pred nástupom nového milénia v posledných troch dekádach podliehal jazz veľkým zmenám vo vývoji. Od 70. rokov môžeme sledovať fragmentáciu jazzu a zrod mnohých polyštýlových hudobných formácií. Jazz sa stal viac otvorený voči vplyvom iných žánrov a začali vznikať tzv. jazzové fúzie alebo jazz fusion. V súčasnosti umelci idú s fúziou ešte ďalej a vytvárajú mnohotvárne, eklektické projekty, ktoré zlučujú nielen žánre a štýly, ale aj rôzne druhy umenia. Teoretik Richard Lawn hovorí o zložitosti uchopenia vývoja v posledných dekádach, nakoľko nemáme dostatočný odstup na definíciu niektorých trendov, ktoré ešte podliehajú zmenám. Jednoznačné je, že jazz nie je mŕtvy, len už sa jeho vývoj neuberá smerom jedného štýlotvorného trendu ako tomu bolo v minulosti. Vývoj jazzu dospel v posledných dvoch dekádach k zásadným zmenám. Jednou z tých najvýraznejších zmien je upúšťanie od swingujúcej rytmickej sekcie, ktorá položila základy moderného jazzu v prvej polovici 20. storočia a pretrvávala ako základný rytmický model jazzu naprieč vývojovou líniou až do obdobia postbopu. Swingový rytmus sa úplne z frázovania nestratil, no takzvaná hard swingujúca rytmická sekcia si drží svoje postavenie najmä v oblasti mainstreamu. K veľkým premenám prispela zmena vývojovej paradigmy a s ňou spojený jav – globalizácie. Jazz prestal byť len záležitosťou amerického kontinentu a jeho vývoj sa presunul najmä do Európy a iných krajín sveta. Vďaka tomu si našli do jazzu cestu odlišné národne tradície, čoho následkom bolo obohatenie hudobného jazyka a aj inštrumentára. Premena sa udiala aj v estetike a sounde , ktoré ovplyvňujú rozličné žánre a súčasné technologické trendy. Niektorí teoretici, umelci a jazzoví žurnalisti považujú tieto tendencie za odlúčenie od priamej vývojovej línie jazzu. Tieto nové trendy sa objavovali už v 80. a 90. rokoch, no postupne naberali na intenzite a začali byť hlavnými prvkami predurčujúcimi vývoj v novom miléniu. Teoretik Mervyn Cooke sa o tomto období vyjadril ako o období, kedy jazz vstupuje do sveta pestrosti, ale aj nejasnej a nepredvídateľnej budúcnosti.

Čítať ďalej

O hudobnom materiáli: Serializmus a myslenie

Úvahy o hudobnom materiáli sú súčasťou európskej hudobnej teórie už takmer 2000 rokov. Do popredia sa však dostali najmä v rámci teoretického diskurzu, ktorý v 50. a 60. rokoch 20. storočia sprevádzal rozvoj seriálnej hudby. V snahe o dekonštrukciu tradičných kompozičných techník a o vytvorenie novej hudby z najzákladnejších stavebných prvkov sa mnohí povojnoví skladatelia i teoretici začali zaoberať problematikou hudobného materiálu, pričom jej pripisovali dôležitú pozíciu medzi intelektuálnymi témami svojej súčasnosti. Teórie hudobného materiálu preto zostávajú nielen kľúčovou pomôckou pre pochopenie seriálnej hudby povojnového obdobia, ale aj mimoriadne bohatým zdrojom poznatkov z oblasti dejín, kultúry a filozofie. Sú cenným svedectvom o istom dejinnom úseku, ktoré nás nabáda k stále novým otázkam.

Čítať ďalej