Preskočiť na obsah
Vedecký časopis

Yvetta Kajanová

Interpretácia umeleckého diela – Univerzitný doktorandský workshop – Abstrakty

, , , , & · · Musicologica 1/2025

Workshop s názvom Interpretácia umeleckého diela – predpoklady, postupy a aplikácie bol zameraný na prehĺbenie všeobecných predpokladov interpretácie umeleckého diela. V prvej časti sa pozornosť sústredila na vysvetlenie toho, čo je to interpretácia, aké modality interpretácie poznáme, akú úlohu zohráva teoretický rámec pri konštitúcii interpretačných metód a prístupov. Do pozornosti sa dostali aj rôzne typy interpretácií, ako sú napríklad hudobná partitúra a predvedenie, dramatický text a inscenácia, ale aj radikálne podoby interpretácie, keď napríklad filmové dielo interpretuje obraz, výtvarné dielo nachádza svoje pokračovanie v hudobnom diele, literárne dielo interpretuje film.
V druhej časti sa pozornosť zamerala na problémy, spojené s interpretáciou literárneho diela, výtvarného diela, hudobného diela, dramatického diela a ich využitia v rôznych vedných oblastiach aj ich aplikovaných formách, v umeleckom prostredí, ale aj vo formálnom a neformálnom vzdelávaní, múzejnej a galerijnej pedagogike či v oblasti marketingu a managementu kultúry a turistického ruchu.

Čítať ďalej

„Ubuntu“ a hudobné fúzie

& · · Musicologica 1/2022

„Ubuntu“ je africký princíp vzájomnosti a humanity, vyjadrený rôznymi modifikáciami v afrických jazykoch a dialektoch, ktorý sa dá vyjadriť slovami: „Ja som, pretože vy ste“ alebo ako ľudskosť pre iných. Domnievame sa, že fúzie prepájajú nielen rôzne hudobné žánre, ale aj hudobníkov a ľudí z odlišných kultúrnych, etnických a sociálnych skupín. Hudobné fúzie sú posledných 15 rokov častým tvorivým postupom aj v populárnej hudbe. Hudobné zoskupenia prekračujú hranice medzi žánrami a vznikajú nové, neopočúvané hudobné kombinácie. Tento trend nadväzuje na obľúbenosť world music a potrebu súčasného človeka vracať sa k svojim historickým koreňom. Časť príspevkov na konferencii bude vychádzať z hudobnej a tvorivej praxe prednášajúcich, ktorí poukážu na umelecké postupy a význam improvizácie pri vzniku nových hudobných diel. Druhá skupina prednášajúcich prinesie teoretické a nové informácie o  trende fúzií vo svete súčasnej hudby.

Čítať ďalej

Rocková subkultúra v Bratislave

· · Musicologica 1/2019, Rock pop jazz

Hoci rocková subkultúra vznikla v Bratislave koncom 50. rokov, skupiny dostali príležitosť profesionálne vystupovať až od roku 1963. Na jednej strane rock vytláčal jazz ako žáner, na druhej strane tu boli rôzne problémy cenzúry. Bratislavská rocková subkultúra v priebehu vývoja prechádza od hard rocku cez art rock, zákazy sa týkali najmä punk rocku a heavy metalu. V 90. rokoch atraktívnosť rocku ako žánru začína vytláčať hip hopová subkultúra a rock prežíva najmä vďaka polyštýlovým prepojeniam.

Čítať ďalej

Od Bratislavskej lýry po Československo má talent. Hudba v Bratislave v období 1966 – 2010

· · Musicologica 1/2018, Rock pop jazz

V Bratislave, hlavnom meste Slovenska, sa vždy konali vystúpenia umelcov svetového formátu. V období 1948 – 1963 sa väčšina významných vystúpení jazzových a populárnych umelcov uskutočňovala v Prahe. Po roku 1963, keď sa konalo vystúpenie Chrisa Barbera z Veľkej Británie v Bratislave, sa aj Bratislava stáva centrom jazzových a populárnych podujatí. Situácia s organizovaním jazzových, rockových a populárnych koncertov zahraničných umelcov v Bratislave v bývalom Československu sa zmenila so založením festivalov Bratislavská lýra (1966) a Bratislavské jazzové dni (1975). Bratislava sa stala rovnoprávnym emancipovaným mestom popri Prahe v organizovaní festivalov. Bratislavská lýra, ako autorská pesničková súťaž, vytrvala do roku 1992, ďalšie pokračovanie bolo neúspešné a nahradili ju karaoke Superstar (Super Idol) interpretačné súťaže od roku 2004. Bratislavské jazzové dni si zachovali kontinuitu až do súčasnosti na rozdiel od pražského Medzinárodného jazzové festivalu. Po roku 1989 sa koncertný život v Bratislave už nekoncentruje len na festivaly, ale pulzuje počas celého roka v kluboch, jedno rázových veľkých niekoľkotisícových vystúpeniach. Bratislava už nie je jediným veľkomestom Slovenska, kde sa konajú veľké koncerty zahraničných hviezd, ale deje sa tak aj v Košiciach, Žiline, Piešťanoch, Nových Zámkoch, Trenčíne a Trnave.

Čítať ďalej

Jazz v srdci Európy

· · Musicologica 1/2017, Rock pop jazz

Región strednej Európy bol až do roku 1989 uzavretý ideologickým nánosmi a rozdeľoval sa na hudobnú kultúru Východnej a Západnej Európy. Práve kvôli socialistickej kultúrnej politike sa často územie bývalého Československa nesprávne zaraďuje medzi krajiny východného bloku. Ak berieme do úvahy skôr geografické členenie Európy, tak hudobná kultúra Českej republiky a Slovenskej republiky patria do „srdca Európy“. Pokým územie Slovenska do roku 1918 kultúrne komunikovalo viac s Budapešťou a Viedňou, Praha mala bližšie kontakty s Nemeckom, ale aj inými metropolami Európy (Paríž). V súčasnosti sa región strednej Európy pri rozvíjaní hudobných kontaktov vníma ako ucelený v spojení so štátmi Česka, Poľska, Slovenska, Maďarska a Rakúska, čo je dôležité pri hľadaní komunikácie, kontaktov a manažérskych prepojení s ďalšími európskymi regiónmi. Slovenský jazz, ako reprezentant stredoeurópskeho regiónu, hľadá sieť kontaktov a partnerov v zahraničí. Rovnaký problém pri vytváraní manažérskej jazzovej siete majú všetky európske štáty, avšak na rozdiel od Slovenska, majú staršiu jazzovú tradíciu festivalov, klubov a jazzových osobností.

Čítať ďalej

Nové tváre slovenského jazzu

· · Musicologica 1/2016, Rock pop jazz

Nové tváre slovenského jazzu je súťaž jazzových amatérskych skupín na Slovensku. Súťaž vznikla v roku 1986 ako súčasť Slovenského jazzového festivalu v Žiline, neskôr sa preniesla v roku 1995 do Bratislavy. Pomáhala pri profesionalizácii mladých začínajúcich jazzových hudobníkov. Takmer štvrtina účastníkov tohto podujatia sa postupne etablovala na scéne a dosiahla svoje tvorivé, ale aj vrcholné obdobie v kariére. Patrili k nim takí hudobníci ako Ondrej Krajňák, Klaudius Kováč, Milo Suchomel, Martin Valihora, Hanka Gregušová, Michal Bugala, Štefan Bugala a ďalší. Príspevok prináša podrobný súpis osobností, ktoré sa zúčastnili súťaže v období 1986 – 2016. Vznikol rekonštrukciou historického diania prostredníctvom orálnej tradície, zápisníc z archívu Slovenskej jazzovej spoločnosti a roztrúsených informácií v bulletinoch, novinách a časopisoch.

Čítať ďalej

Zábavná hudba v Bratislave do roku 1938

· · Musicologica 1/2016, Rock pop jazz

Bratislava koncom 19. a začiatkom 20. storočia bola multikultúrnym malým mestom, ktoré postupne do roku 1938 preberalo mnohé prvky veľkomestskej zábavy. Krížili sa tu maďarská, nemecká, slovenská hudobná kultúra, ale prenikali aj kultúry iných národnostných menšín ako napríklad klezmer, rómska hudba, česká hudba a iné. V tomto období v Bratislave dominovali žánre dychovej hudby, hudba promenádnych orchestrov, spevy pouličných sprievodov, cigánska hudba, salónne orchestre, kinohudba, ľudová hudba a opereta. Do nich postupne preniká zábavná hudba z veľkých miest v podobe shimmy, two-step, one step, tango, charleston, rumba, cha-cha a jazz. V tomto multikulturálnom prostredí vzniká prvá slovenská tanečná pieseň D. Pálka-Š. Hoza: Nepovedz dievčatko nikomu.

Čítať ďalej

Punk a nová vlna v krajinách Československa, Juhoslávie a Poľska

· · Musicologica 1/2015, Rock pop jazz

Pri nástupe punku a novej vlny v bývalých socialistických krajinách boli veľké rozdiely medzi možnosťami hudobníkov. Súviseli s odlišnou kultúrnou a politickou klímou v jednotlivých štátoch v období 1977 – 1989. Pokým hudobníci v Juhoslávii a Poľsku si dokázali uchrániť umeleckú slobodu, československí rockoví hudobníci zotrvávali v pozíciách undergroundu, boli súčasťou klubovej scény alebo prešli do oblasti pop music. Radikálny postoj v undergrounde pomohol sformovať českú alternatívnu scénu ako subkultúru, naopak slovenská scéna bola súčasťou klubových a lokálnych aktivít. To bolo hlavnou príčinou, prečo sa slovenská scéna novej vlny a jej vplyvy objavili na verejnosti omnoho skôr než punková scéna. Odlišné podmienky vývoja boli príčinou úspechu v poľskej a juhoslovanskej rockovej hudby zahraničí, ale aj nástupu alternatívnej a indie scény. Štúdia prináša nielen porovnanie spoločensko-politickej situácie, podmienok pre vývoj rockovej hudby v jednotlivých krajinách, ale aj charakteru hudby novej vlny a punku.

Čítať ďalej

Hodnota tradičného a progresívneho v jazzovom vývoji

· · Musicologica 1/2013, Rock pop jazz

Recently, two important syntheses on European jazz have been published: Eurojazzland:Jazz and European Sources, Dynamics, and Contexts by Luca Cerchiari, Laurent Cugny and Franz Kerschbaumer (2012); and Jazz behind the Iron Curtain by Gertrud Pickhan and Rüdiger Ritter (2009). The publications show the division of European jazz scenes between east and west, and they also deal with the methodological inconsistencies in jazz research and analysis which have precluded an integrated chronological approach to jazz events, personalities and styles. Progress, although regarded as the foremost quality, is not the only value in jazz development; and, especially since the death of Miles Davis, it has become a rather vague one. On the other hand, for the further development of jazz it is essential to respect the genre‘s traditions which foster jazz personalities to preserve the older jazz styles; however, for the future of jazz, qualities such as creative musicianship, innovation, jazz promotion and education, advocacy and popularization are equally important. These values are demonstrated by such personalities as the Slovak jazz singer Peter Lipa (b.1943) and the Czech-Slovak- Australian jazz pianist Viktor Zappner (b.1936).

Čítať ďalej

Úvodník 1/2013

· · Musicologica 1/2013

Milí čitatelia, V apríli 2013 sa uskutočnila prvá jazzová konferencia na Slovensku. V priateľskej atmosfére sa tu stretli učenci zo Slovenska, Talianska, USA, Kanady, Rakúska, Nemecka, Poľska, Macedónska a Francúzska. Keďže rokovacím jazykom bola angličtina, postupne budeme uverejňovať jednotlivé príspevky z prednášok a rokovacích tém v slovenčine, aby sme rozširovali nové informácie ďalej. Ako prvé Vám prinášame texty o slovenskom jazze…

Čítať ďalej

Konferencia: Európske jazzové osobnosti

· · Konferencia: Európske jazzové osobnosti

Konferencia Európske jazzové osobnosti, 22-24. apríla 2013, Bratislava, Slovakia Jazz Appreciation Month Katedra hudobnej vedy, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Gondova 2, 814 99 Bratislava Výzva na zasielanie príspevkov Európske jazzové osobnosti Katedra hudobnej vedy FiF UK plánuje usporiadať medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutoční v Bratislave v dňoch 22. – 24. apríla 2013. Konferencia bude zameraná na výskum jazzu…

Čítať ďalej

Úvodník 2/2012

· · Musicologica 2/2012

Milí čitatelia, v súčasnej hudbe sa zdá, že sú stále aktuálnymi otázky vzťahu minulosti a prítomnosti. Tak, ako bolo vždy zrejmé, že žiadna moderná hudba sa nezrodila bez historickej nadväznosti na predchádzajúci vývoj, o to viac si to uvedomujú súčasní umelci. Ak je ich kreativita skutočne seriózna, tak zasahuje do hlbokého alebo širokého prameňa možných zdrojov. Umelci v modernej  hudbe, alebo…

Čítať ďalej

Premeny spirituálov v súčasnosti

& · · Musicologica 2/2012

The authors of the contribution deal with new approaches to the performance of traditional Afro-American spirituals. The basic differences between the older and more recent sacred music of Afro-American realm which they endeavour to reveal reside in the relation between traditional spirituals and gospel music. Two spirituals are chosen, studied and analyzed in their new versions: Amazing Grace and No More Auction Block. An individual approach of the artists (Chris Tomlin: Amazing Grace, Katka Sliacka: Song for Noemi) is taken into consideration, and on the basis of the given criteria their relation to the original is assessed. The adaptation of the original material of spirituals ranges from restoration, conservation of the original melody and preservation of authenticity to various innovative transformations of the original. Identified significant features, transformations, and new elements demonstrate the expansion and popularity of spirituals not only in America but also in Europe.

Čítať ďalej

Úvodník 1/2012

· · Musicologica 1/2012

Milí čitatelia, predkladáme Vám novú problematiku z interdisciplinárnych vzťahov hudobnej sociológie, manažmentu a hudobnej fyziológie. Ide o práce externých doktorandov, Zuzany Balazsházyová – Ben Lassoued, Anny Hrindovej a absolventov katedry Hudobnej vedy, ktorí sa v minulom roku zúčastnili na súťaži Študentskej vedeckej konferencie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a zaznamenali úspech (Miroslava Jakabová, 2. miesto).  Recepciou hudby v dnešnej postmodernej dobe,…

Čítať ďalej

Úvodník 1/2011

· · Musicologica 1/2011

Milí čitatelia, ponúkame Vám štvrtý ročník nového vydania muzikologického časopisu Musicologica v atraktívnejšej grafike a na novej európskej doméne. V tomto čísle pokračujeme s témami z oblasti jazzu, rocku a kultúrno-politického diania v období komunizmu. Keďže podrobnejšia sonda doteraz v medzinárodnom výskumnom tíme Jazz za železnou oponou (Rüdiger Ritter, Igor Pietraszewski) bola venovaná najstaršiemu žánru…

Čítať ďalej

Jazzrocková generácia na Slovensku

· · Musicologica 1/2010, Rock pop jazz

At the beginning of the 1980s the mainstream orientation of Slovak jazz predominated. In the second half of the 80s jazz-rock, fusion music and funky became dominant. Older representatives accepted some rhythmic and sound elements of jazz-rock, but their main field kept post bop tendencies, or soul and blues in bands such as: Esprit D. Húščava, Quartet of Ladislav Gerhardt and Combo of Peter Lipa, 1977 – 1986. After forming younger music generation begun a new era of jazz-rock and fusion music in Slovakia in a form of Bratislava Conservatory Big Band (1982), A´Conto (1985 – 1990), Alef (1986 – 1993), Adriena Bartošová and Scat, Ashband, Bossa Noha (1989 – 1995), Esprit Band (Pavol Kozma, 1983 – 1987), Boston Drivers (1990, Pavol Kozma), Madre, Stop Time, Trio Jakabčic – Burian – Jaro (1986 – 1991), Tamis (1980 – 1983) and Tutu (1989 – 1993). The article is describing the beginning of jazz-rock generation also in the vocal field represented by Peter Lipa, Adriena Bartošová and Bartolomej Balogh.

Čítať ďalej