Preskočiť na obsah

Na margo prvého slovenského tanga

V priebehu ostatných rokov som sa oboznámil s viacerými článkami, ktoré sa zaoberali otázkou „prvého slovenského tanga“, a boli zverejnené v rôznych médiách. Ich autori vychádzajú  z už predtým publikovaných poznatkov a zamýšľajú sa nad tým, či prvé slovenské tango nebolo Dita, ale pieseň Dušana Pálku Nepovedz dievčatko nikomu. Definitívnu odpoveď na túto otázku nechávajú otvorenú. Autor na základe realizovaných interview s textárom Štefanom Hozom a skladateľmi Dušan Pálka, Alexander Aranyos, konštatuje: Dita bolo tango skomponované a opatrené textom pred piesňou Nepovedz dievčatko nikomu. Hudba k piesni Nepovedz dievčatko nikomu vznikla pred Ditou, ale ako celok s textom bola dokončené po Dite vo forme šansónu. Historicky prvé slovenské tango by mohlo byť Modranského tango Rozbila sa bárišenka z 20. rokov 20. storočia, presné datovanie však nie je známe. To nevylučuje možnosť, že niekde v archíve sa skrýva doposiaľ nenájdené ešte staršie tango. Túto domnienku vzbudzuje súkromne tlačou vydaný valčík „Oj, spievaj pre mňa! – Medzinárodný valčík v ôsmych rečiach“,  v roku 1920. Ako autor je uvedený: „Comp. J. Németh Tenor, Bratislava“.

Čítať ďalej

Hudba v katolíckych kostoloch v Banskej Bystrici v 19. storočí

Banská Bystrica bola v 19. storočí významných uhorským mestom vďaka rozvoju remesiel a vzniku pridružených spoločenských inštitúcií. Okrem vzrastajúcej svetskej hudobnej kultúry bol náboženský život jeho integrálnou súčasťou, čo zabezpečilo dostatok prostriedkov na väčšie chrámové hudobné produkcie. V piatich mestských katolíckych kostoloch dominovali okrem liturgickej latinčiny aj nemčina, maďarčina a slovenčina. Dôležitou osobnosťou sa stal banskobystrický regenschori, Ján Egry. Prispel vlastnými kompozíciami do repertoáru zborov a orchestra, zaobstarával nový repertoár, združoval dostupných hudobníkov a v neposlednom rade predvádzal hudobné diela svojich predchodcov, o ktorých vieme doposiaľ len veľmi málo.

Čítať ďalej

Hudobný priemysel a problém hudobného „pirátstva“ v Poľsku a Rusku od 90. rokov po súčasnosť

Tento príspevok si kladie za cieľ najskôr analyzovať hudobný priemysel v Rusku a v Poľsku a neskôr porovnať údaje s cieľom nájsť podobnosti alebo rozdiely. Analýza zahŕňa väčšinou rovnaké typy údajov a historické aspekty z dvoch rôznych perspektív: ruského a poľského. Prvky zastúpené v kapitole zahŕňajú: históriu vzniku prvých CD, gramofónové spoločnosti a ich vývoj na ruskom a poľskom trhu, štatistiky týkajúce sa distribúcie CD, ako aj analýzu problému pirátstva a vládne opatrenia, ktoré boli prijaté (alebo nepodniknuté) s cieľom bojovať proti nemu v rámci dvoch krajín.

Čítať ďalej

Afrofuturizmus v diele Little Simz: Sometimes I Might Be Introvert

Cieľom tejto štúdie je preskúmať význam afrofuturizmu na albume Sometimes I Might Be Introvert z autorskej dielne Little Simz. Výskum sa sústreďuje na sémantický význam textov, hľadanie pôvodných inšpiračných zdrojov a špecifiká hudobnej a vizuálnej zložky. Pri analýze albumu Little Simz si všímame žánrovú rozmanitosť zahrňujúcu hip-hop, soul, R&B, elektronickú hudbu a afrobeat. Okrem toho sa zaoberáme prístupom hudobníčky k spracovaniu tém osobného, sociálneho a politického charakteru.

Čítať ďalej

Aktuálne otázky jazzovej harmónie – dynamická tonalita

Harmonické postupy súčasného jazzu priamo nadväzujú na tradičné harmonické vzťahy európskej klasickej hudby. Hudobná prax prinášala v jazzovej hudbe také harmonické modely, ktoré boli prirodzene viazané na kompozičné a improvizačné potreby, ale aj samotný štýlotvorný proces. Preto ich začleňovanie do hudobného jazyka, ktorý rovnako prechádzal svojim vývinom, prichádzalo postupne, akoby oneskorene za výdobytkami harmónie klasickej hudby 20. storočia. Súčasná jazzová hudba však v praxi využíva väčšinu životaschopných harmonických prvkov klasickej hudby ako prirodzenú súčasť svojich vyjadrovacích prostriedkov. Sú organizované do logických štruktúr, tvoriacich súčasť jazzového jazyka, ktorý má svoje vlastné špecifiká a je súčasťou živého organizmu súčasnej jazzovej hudby. Pri skúmaní harmonických vzťahov v jazzovej hudbe využívame nielen možnosti jazzovej terminológie, dôležitým východiskom nám sú aj významné práce slovenskej muzikológie – Tonalita Jozefa Kresánka, Vývinové zákonitosti klasickej harmónie Miroslava Filipa, ako aj štúdia O harmónii Juraja Beneša.

Čítať ďalej