Preskočiť na obsah

Rétorické gesto alebo modelovaný artefakt

Príspevok prináša analytické postrehy, kritické úvahy,  štýlové a kompozičné východiská  najmladšej generácie slovenských skladateliek. Autorka hodnotí skladby ženských predstaviteliek bratislavskej kompozičnej školy, medzi ktoré patria Ema Boleková (2004), Tereza Jaďuďová (2001), Táňa Hrdinka (1996) a Olesia Stepura (2004, Ukrajina). Autorka hľadá obsah v pozadí rétorického gesta v jednotlivých skladbách. Pokúša sa vystihnúť orientáciu, koncepciu, kompozičné techniky, filozofiu a balansovanie medzi postmodernistickou a metamodernistickou estetikou. Za kľúčové pokladá vytvorenie artefaktu pri práci s tichom, mikrogestom, repetíciou, zlatým rezom a vnútornou štruktúrou. Predkladá pojmy ako lineárny naratív, kulminácia,  pátos, horizontálne pole interakcií a iné. Hľadá súvislosti skladateliek s odkazom takých osobností akými boli Luigi Nono, Igor Stravinskij, Morton Feldman, Helmut Lachenmann, Olivier Messiaen…

Čítať ďalej

Scott Walker, postmoderné tendencie jeho poetiky a diela

Šesť kľúčových pojmov, zviazaných s témou, ktorou sa autor tejto štúdie zaoberá, demonštruje nesporný význam Scotta Walkera pre svet umenia. Jedným z nich je konceptualizmus v estetike rockovej hudby, ako aj samotné funkcie a vzájomné pôsobenie takých  pojmov ako vzťah autora a diela, intertextualita, prieniky popovej a vážnej hudby, intermedialita a estetika škaredosti.
V postave Scotta Walkera prezentuje autor najväčších hudobných „chameleónov“ v dejinách populárnej hudby; speváka, hudobného skladateľa populárnej, rockovej, vážnej aj avantgardnej hudby, autora filmovej hudby, textára a poetika, ktorý svojou viac ako päťdesiat ročnou hudobnou kariérou dáva exemplárny príklad progresívnosti  a synkretizmu v širokom umeleckom univerze. Na jeho osobe a diele je možné demonštrovať príklad nastupujúceho „nového“ typu umelca, nespokojného, pochybovačného a neuchopiteľného. Korene týchto jeho vlastností stopuje do vnútra samotnej populárnej kultúry ešte z pred digitálneho sveta polovice šesťdesiatych rokov, odkiaľ prechádza spolu s reflexiami autora a jeho diela až do dnešnej tekutej doby. Chameleón je zviera, ktoré prispôsobuje svoje maskovacie sfarbenie podľa okolitého prostredia, no Walker svoje umelecké odtiene mení výsostne veľmi ľubovoľne, sviežo a neočakávane. Táto štúdia sa bude zaoberať príbehom o odvahe, naslúchaní hlasu múz a schopnosti artikulovať najhlbšie zákutia ľudského bytia autora i recipienta ako aj vnútra médií, prostredníctvom ktorých dialóg medzi dvoma zmienenými stranami prebieha.

Čítať ďalej

Jazzové inšpirácie v slovenskej hudbe 20. storočia

The generation of Slovak composers known as Slovak Musical Modernism, who emerged in the late 1920s and during the 1930s, adopted a concept of creative synthesis of the national sources (especially inspirations from folk music) with the influences of Europea impressionist and expressionist music. One of the Slovak Musical Modernism composers was Alexander Moyzes (1906-1984). The jazz elements that appeared in his early compositions were an exceptional impulse and response to the avant-garde musical milieu of the 1920s’ Prague, where Moyzes studied. However, such compositions met with sharp objections from the music critics in Bratislava. This not only turned Moyzes away from using jazz elements for the rest of his compositional career, but was also followed by their long-term absence in Slovak music for stylistic and political reasons. Although a short revival occurred when some of Slovak Music’s avant-garde emerged in the 1960s (Jozef Malovec and Tadeáš Salva, for example), jazz did not become a legitimately accepted source of new creative projects until the next generation of postmodern composers in the last quarter of the 20th century. Its shaping personalities, such as Peter Martinček, Norbert Bodnár and Peter Breiner, erased the traditional and conventional boundaries between the musical genres in contemporary Slovak music.

Čítať ďalej