Preskočiť na obsah

Rétorické gesto alebo modelovaný artefakt

Príspevok prináša analytické postrehy, kritické úvahy,  štýlové a kompozičné východiská  najmladšej generácie slovenských skladateliek. Autorka hodnotí skladby ženských predstaviteliek bratislavskej kompozičnej školy, medzi ktoré patria Ema Boleková (2004), Tereza Jaďuďová (2001), Táňa Hrdinka (1996) a Olesia Stepura (2004, Ukrajina). Autorka hľadá obsah v pozadí rétorického gesta v jednotlivých skladbách. Pokúša sa vystihnúť orientáciu, koncepciu, kompozičné techniky, filozofiu a balansovanie medzi postmodernistickou a metamodernistickou estetikou. Za kľúčové pokladá vytvorenie artefaktu pri práci s tichom, mikrogestom, repetíciou, zlatým rezom a vnútornou štruktúrou. Predkladá pojmy ako lineárny naratív, kulminácia,  pátos, horizontálne pole interakcií a iné. Hľadá súvislosti skladateliek s odkazom takých osobností akými boli Luigi Nono, Igor Stravinskij, Morton Feldman, Helmut Lachenmann, Olivier Messiaen…

Čítať ďalej

Alexander Albrecht, život, dielo a štýl

Štúdia približuje život a tvorbu Alexandra Albrechta, skomponovanú v odlišných životných etapách. Poukazuje na skladateľove kompozičné princípy, štýl a typické znaky, ktorými sa tieto diela vyznačujú. Približuje osobnosť Alexandra Albrechta, ktorá v začiatkoch 20. storočia zohrávala dôležitú úlohu pri formovaní hudobného života Bratislavy. Jeho dielo tvorí dôležitý článok v reťazi vývoja modernej slovenskej hudby, pretože stál v jej počiatočných fázach. Svoj život okrem pedagogických, dirigentských, organizačných a publikačných činností „zasvätil“ komponovaniu, kde sa inšpiroval nemeckým novoromantizmom Johannesa Brahmsa a Maxa Regera. Základnou črtou jeho diel je vyrovnanosť, disciplína a proporcionalita s originálnym príspevkom pre zmodernizovanie hudobnej reči akými boli jeho vlastná živelnosťa rytmickosť. Pohyboval sa v rozmedzí rozšírenej tonality približujúc sa až k hraniciam atonality. Autorka analyzuje Humoresku pre dva klavíry z roku 1949.

Čítať ďalej

Povojnová hudobná moderna na Východe a Západe

Predmetná štúdia načrtáva, akú úlohu zohrali modernistické hudobné techniky v povojnovom období. Menovite sa zaoberá symbolickou funkciou, ktorú tieto techniky nadobudli v komunistických krajinách. V prípade jednej mimoriadne vplyvnej modernistickej hudobnej techniky ďalej opisuje viacero príčin pre jej obľúbenosť medzi skladateľmi povojnového obdobia, a porovnáva jej využitie v hudobnej praxi na Východe, resp. Západe.

Čítať ďalej

Jazzové inšpirácie v slovenskej hudbe 20. storočia

The generation of Slovak composers known as Slovak Musical Modernism, who emerged in the late 1920s and during the 1930s, adopted a concept of creative synthesis of the national sources (especially inspirations from folk music) with the influences of Europea impressionist and expressionist music. One of the Slovak Musical Modernism composers was Alexander Moyzes (1906-1984). The jazz elements that appeared in his early compositions were an exceptional impulse and response to the avant-garde musical milieu of the 1920s’ Prague, where Moyzes studied. However, such compositions met with sharp objections from the music critics in Bratislava. This not only turned Moyzes away from using jazz elements for the rest of his compositional career, but was also followed by their long-term absence in Slovak music for stylistic and political reasons. Although a short revival occurred when some of Slovak Music’s avant-garde emerged in the 1960s (Jozef Malovec and Tadeáš Salva, for example), jazz did not become a legitimately accepted source of new creative projects until the next generation of postmodern composers in the last quarter of the 20th century. Its shaping personalities, such as Peter Martinček, Norbert Bodnár and Peter Breiner, erased the traditional and conventional boundaries between the musical genres in contemporary Slovak music.

Čítať ďalej