Vzťah medzi hudbou a mestom v piesňach skupiny Živé kvety
Kvalitatívna analýza vybraných siedmich piesní alternatívnej rockovej skupiny Živé kvety vychádza z intertextuálnej analýzy z oblastí muzikológie, literatúry a sociológie.
Centrálna analýza hudby a textov interaguje so zahrnutím nehudobných prvkov, a to diskusiou o meste a populárnej hudbe, analýzou biografie vybranej kapely, hlavnými zdrojmi inšpirácie pri tvorbe, situáciou alebo pracovnými podmienkami umelcov. Forma piesní je založená na verši – refréne rozšírenom o inštrumentálnu introdukciu a inštrumentálnej časti medzi opakovaním slôh alebo refrénov; harmonická schéma je jednoduchá, zvyčajne sa skladá z troch akordov; väčšina vybraných piesní je v strednom tempe, pre skupinu je typická interkorelácia rocku a indie-folku. Okrem tradičnej analýzy hudby (formálnej, harmonickej, rytmickej) a analýzy textov sme sa zaoberali aj spôsobom, akým hudobníci vytvorili konkrétnu skladbu, vplyv a vzťah medzi hudbou, mestom, politikou a kultúrnymi kontextami alebo zmenami.
Po analýze textov z vybraných siedmich piesní sme dospeli k záveru, že Lucia Piussi, ako autorka textov a zároveň spisovateľka použila niekoľko prvkov, ktoré možno nájsť v analýze iných rockových hudobníkov a básnikov alebo spisovateľov:
obrazový jazyk prostredníctvom metafor; metonymá (mesto a priateľstvá, láska); alegórie (napríklad morálny a politický význam); narážky (uvádzajúce niektoré literárne diela alebo spisovateľov).